Proprietárne zmesi: kde sa skrýva poddávkovanie

Jedno veľké číslo namiesto pravdy

Otočte ľubovoľný predtréningový prášok na trhu. Niekde na etikete nájdete riadok, ktorý vyzerá dôveryhodne a agresívne zároveň:

Proprietárna zmes — 12 000 mg citrulín malát, beta-alanín, tyrozín, kofeín, taurín, extrakt zo zeleného čaju…

Dvanásť gramov. Znie to ako veľa. Presne o to ide. To číslo je súčet všetkého v zmesi dohromady — a je to jediný údaj, ktorý vám značka o dávkovaní dá. Koľko je v tom citrulínu? Koľko beta-alanínu? Koľko kofeínu? Etiketa mlčí. A to mlčanie nie je náhoda. Je to funkcia.

Proprietárna zmes (v angličtine *proprietary blend*) je legálny nástroj: výrobca musí uviesť zloženie zoradené podľa hmotnosti, ale nemusí uviesť presné množstvo každej jednotlivej zložky, ak ich zoskupí pod jeden názov zmesi. Deklaruje sa teda spoločná hmotnosť. Poradie zložiek vám povie, čoho je najviac a čoho najmenej — ale nie o koľko. A práve v tej medzere sa skrýva celý trik.

Fairy dusting: účinná dávka na papieri, homeopatia v prášku

Predstavte si zmes, kde je na prvom mieste citrulín malát a na siedmom mieste — v peknej spoločnosti — nejaká „exotická" prísada s dlhým názvom. Poradie vám potvrdí len jedno: exotickej prísady je menej než citrulínu. Môže jej tam byť 5 000 mg. Alebo 20 mg. Etiketa je v oboch prípadoch identická.

Tomuto sa hovorí fairy dusting (posypanie čarovným prachom), niekedy aj *pixie dusting* alebo *label decoration*. Značka pridá do zmesi stopové, klinicky bezvýznamné množstvo populárnej zložky — dosť na to, aby ju smela vypísať na obal, primálo na to, aby čokoľvek robila. Zložka je na etikete kvôli marketingu, nie kvôli telu.

Konkrétny príklad, ako to vyzerá v číslach. Zoberme dve zložky, o ktorých existuje slušná zhoda, koľko sa ich v štúdiách bežne používa:

Všimnite si posledný stĺpec. Pri citrulíne a beta-alaníne úmyselne netvrdím žiaden benefit — v registri EÚ preň neexistuje autorizované zdravotné tvrdenie, takže by som klamal. Kreatín má tvrdenie autorizované, ale len pri dávke aspoň 3 g denne. A to je pointa: dávka nie je detail. Dávka je to jediné, čo z prísady robí účinnú látku, a nie dekoráciu.

Teraz späť k tej „12 000 mg zmesi". Ak v nej má byť citrulín v skúmanej dávke (~6 g), beta-alanín (~3,2 g) a kofeín (~200 mg), zrazu ste minuli takmer 9,5 g z 12 a nezostáva takmer nič na ďalších päť zložiek na etikete. Buď je tam citrulín poddávkovaný, alebo je tých ostatných päť zložiek prítomných v množstve, ktoré nerobí nič. Matematika sa nepomýli. Etiketa vám ju len nedovolí spočítať.

„Na 100 g, nie na dávku" — druhá vrstva hmly

Keď proprietárna zmes prestane stačiť, prichádza druhý trik: referenčné množstvo.

Nariadenie (EÚ) 1169/2011 hovorí jasne: výživové údaje sa povinne uvádzajú na 100 g alebo 100 ml. Údaj na porciu je len dobrovoľný doplnok — smie sa pridať, ale nesmie nahradiť povinný údaj na 100 g. To má logiku pri porovnávaní potravín. Pri doplnkoch výživy sa z toho stáva dymová clona.

Značka vytlačí veľké, pekné čísla na 100 g — a vy si ich podvedome prečítate ako to, čo dostanete v jednej odmerke. Lenže odmerka má 8 gramov. Takže reálne prijmete 8 % z tých veľkých čísel. „5 000 mg BCAA" na etikete znie ako plná dávka; pri 8 g porcii je to 400 mg. Číslo na obale je pravdivé. Vaša dávka je zlomok.

Ako to prekuknete za tri sekundy: nájdite hmotnosť jednej odmerky (scoop) a počet dávok v balení, a všetko prepočítajte na jednu dávku. Ak sa značka honosí číslami „na 100 g" pri produkte, kde nikdy nezjete 100 g naraz, robí to schválne.

Ako spoľahlivo odhaliť poddávkovanie

Nemusíte byť chemik. Stačí čítať etiketu ako protivník, nie ako fanúšik.

• Hľadajte slovo „zmes" / „blend" / „matrix" / „complex". Ak je za názvom len jedno spoločné číslo v mg a nie rozpis po zložkách, je to proprietárna zmes. To je červená vlajka, nie prednosť.
• Žiadajte mg na jednu dávku, nie na 100 g. Prepočítajte cez hmotnosť odmerky. Ak to nejde prepočítať, informácia tam schválne nie je.
• Porovnajte poradie s realitou. Prvá zložka určuje väčšinu hmotnosti. Ak sú „hviezdne" prísady až na chvoste zoznamu, sú tam v stopách.
• Nedôverujte dlhému zoznamu. Pätnásť zložiek v jednej 10 g dávke znamená, že väčšina z nich je prítomná v množstve, ktoré nerobí nič. Krátky, plne dávkovaný vzorec je čestnejší než dlhý dekoratívny.
• Transparentné dávkovanie = každá zložka má vlastné číslo. Bodka. Ak sa značka nebojí ukázať mg každej zložky zvlášť, znamená to, že tie čísla obstoja. Ak ich schová do zmesi, obstáť nemajú.

Prečo nič neschovávame

Proprietárna zmes nechráni recept. Chráni cenu za gram. Dovoľuje vytlačiť veľké súčtové číslo a pod ním poddávkovať drahé zložky, o ktorých viete, že by ich plná dávka predražila. Je to nástroj marže maskovaný za „tajný vzorec".

My robíme opak, a robíme ho z princípu. Každá zložka má na etikete vlastné číslo v miligramoch na jednu dávku. Žiaden spoločný súčet, do ktorého sa dá schovať poddávkovanie. Kde EÚ pozná autorizované tvrdenie — ako pri kreatíne od 3 g denne — dodržíme dávku, ktorá to tvrdenie oprávňuje. Kde autorizované tvrdenie neexistuje, zložku popíšeme vzdelávacie a nesľubujeme benefit, ktorý nesmieme sľúbiť.

Nemusíte nám veriť. To je celá pointa. Otočte etiketu, spočítajte gramy a hádajte sa s dokumentom.

Chceš vidieť, čo tie jednotlivé zložky na etikete vôbec robia a v akých dávkach sa študujú? Rozobrali sme ich v spovedi Predtréningovka rozobraná. Kompletný postup na čítanie etikety nájdeš v Ako čítať etiketu doplnku.